1. Slobodný občan je základom slobodnej občianskej spoločnosti založenej na princípoch priamej demokracie.

VÝKLAD:

Štátna moc pochádza výlučne od občanov slobodného štátu. Tí, ktorí sa ju rozhodnú využívať, sa podieľajú na správe štátu priamo svojimi rozhodnutiami.

Slobodní občania rozhodujú o verejných otázkach referendom, ktorého výsledky sú záväzné. Referendum sa môže týkať i lokálnych otázok, a teda môže byť vyhlásené i na lokálnej úrovni. Nesmie sa však týkať určitých stanovených oblastí ako sú napr. dane, dôchodkový vek, ľudské práva.

Okrem toho, že občania riadia štát priamo svojimi rozhodnutiami prijatými v referende, môžu svoj hlas postúpiť druhej osobe, ktorá prejaví záujem o mandát. Táto osoba sa môže o mandát uchádzať prostredníctvom priamej voľby, bez nutnosti predchádzajúcej angažovanosti v správe a riadení štátu.

Občan, ktorý príjme mandát, vykonáva rozhodnutia na základe princípov, morálnych zásad a podmienok, ktoré proklamoval v momente, kedy mu bol mandát pridelený. Ak občan s prideleným mandátom neplní záväzky v zmysle predpokladov, na základe ktorých mu bol mandát pridelený, môže mu byť tento odňatý prostredníctvom vyslovenia verejnej nedôvery. Občan s mandátom je trestno-právne aj hmotno-právne zodpovedný za jednotlivé rozhodnutia, ktoré urobí počas výkonu svojho mandátu.

Navyše, jednotlivé rozhodnutia občanov s mandátom sú regulované prostredníctvom občianskej iniciatívy a práva veta. Občianska iniciatíva umožňuje občanom podať návrh na novú ústavnú alebo právnu normu, rovnako ako aj návrh na zmenu či odmietnutie už existujúcej ústavnej alebo právnej normy. Právo veta spočíva v možnosti občanov vysloviť nesúhlas so zákonom, ktorý už bol prijatý. Na základe takto vyjadreného nesúhlasu sa zákon vráti k pripomienkovému konaniu. Občania pri využití práva veta musia faktograficky preukázať chybnosť zákona, respektíve inak opodstatniť, prečo toto právo využívajú. Opodstatnené právo veta ma záväzný charakter a jednotlivé podnety občanov musia byť prerokované.

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

“o všetkom budeš rozhodovať aj TY, ak budeš chcieť. vyžaduje to však záujem”

 

2. Slobodný štát je suverénnym spoločenstvom slobodných občanov vyznávajúcich ústavou chránené hodnoty, pričom jeho suverenita a zákony sú nadradené všetkým ostatným medzinárodným zákonom. Výrazom štátnej suverenity a zvrchovanosti je vlastná mena ako základný pilier hospodárstva.

 

VÝKLAD:

Predpokladom fungovania slobodného štátu ako spoločenstva slobodných občanov je právny rámec, ktorého základný pilier tvorí občianska ústava. Ústava vytvorená a prijatá slobodnými občanmi chráni a garantuje práva a hodnoty, na ktorých je slobodný štát postavený. Predstavuje najdôležitejší dokument, o ktorý sa slobodní občania môžu kedykoľvek právne oprieť. Takto zadefinovaný a občanmi riadený slobodný štát (bod 1) je rovnocenným partnerom všetkým ostatným štátom, pričom jeho legislatívny rámec je plne suverénny, a teda nezávislý na ostatných štátoch a uskupeniach.

Vlastná mena má vo vzťahu k hospodárstvu, kolobehu peňazí a menovej politike slobodného štátu kľúčovú úlohu, kedže jej hodnotu a emitovaný objem určuje slobodný štát cez priame prepojenie na výkonnosť hospodárstva a kúpnu silu obyvateľstva. Navyše vlastná mena nepodlieha externým tlakom a špekuláciam. Hlavným cieľom menovej politiky slobodného štátu je udržiavanie stability vlastnej meny, a teda jej vnútornej, poprípade i vonkajšej, kúpnej sily.

Vlastná mena zahŕňa:

●  názov vlastnej menovej jednotky a jej zlomku

●  hodnoty papierových peňazí a mincí v obehu

●  pomer k drahým kovom alebo iným národným jednotkám

●  kto menu vydáva do obehu a rozhoduje o jej náležitostiach

●  pravidlá emisie a obehu peňazí

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

“budeme suverénny občiansky štát s vlastnými krytými peniazmi”

3. Základnou povinnosťou slobodného štátu je vytvárať a permanentne udržiavať úplnú potravinovú sebestačnosť pre všetkých svojich občanov, ktorá musí byť prioritným strategickým cieľom podporujúcim rozvoj hospodárstva, znižovanie nezamestnanosti ako i rozdielov medzi mestom a vidiekom. Slobodný štát je takisto povinný podporovať zdravé trhové prostredie s minimalizáciou byrokratických nákladov a obštrukcií v slobodnom podnikaní.

 

VÝKLAD:

Potravinová sebestačnosť, ako aj dostupnosť zdravotne nezávadných potravín patria medzi základné strategické ciele slobodného štátu, ktorý deklaruje ochranu a starostlivosť o svojich občanov.  Prepojenie lokálnej produkcie kvalitných potravín s regionálnou zamestnanosťou predstavuje účinný nástroj na znižovanie celkovej nezamestnanosti prostredníctvom poľnohospodárskej a živočíšnej výroby ako aj potravinárstva, strojníctva, spracovania odpadov, atď. Produkcia kvalitných potravín sa orientuje predovšetkým na pokrytie potrieb tuzemského trhu. Nasýtenie tohto trhu predstavuje predpoklad k exportu a k obchodovaniu s alternatívnymi komoditami. Slobodný štát preto vytvára podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva a živočíšnej výroby s ohľadom na potenciál jednotlivých regiónov a ich prírodné danosti. Navyše slobodný štát minimalizuje byrokratické náklady a obštrukcie za účelom permanentnej podpory zdravého trhového prostredia. Samotná cenotvorba potravín je úzko prepojená na ich produkciu, pričom je regulovaná bežnými trhovými mechanizmami.

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

“vrátime sa k poľnohospodárstvu a živočíšnej výrobe čo spôsobí, že nebude hlad a bude práca”

4. Slobodní občania sú vlastníkmi štátnej banky, ktorá každému občanovi slobodného štátu poskytuje úvery s garanciou nulového úroku.

 

VÝKLAD:

Štátna banka, ktorá podlieha priamej kontrole slobodných občanov (bod 1) primárne udržiava stabilitu vlastnej meny a celkovo tak dohliada na udržateľnú menovú politiku slobodného štátu (bod 2). Úrok, ktorý je v mnohých krajinách zakázaný, predstavuje (na rozdiel od istiny) neexistujúce peniaze, vzhľadom na ich celkový emitovaný objem. To má za následok výraznú deformáciu rovnováhy medzi peniazmi a ich hodnotou, ktorá je navyše priamo prepojená s reálnou materiálnou ťarchou.

“Inými slovami, ak je v obehu 100 korún a vy si ich požičiate s 5% úrokom, musíte vrátiť 105 korún, ktoré však nikdy vrátiť nemôžete, keďže je v obehu len 100 korún. Vy ste však poskytli na splatenie dlhu reálnu zábezpeku, napr. dom, o ktorý tým pádom prídete. Alternatíva je, že sa navýši množstvo peňazí v obehu, čím však stratia na hodnote”

Aby k tejto deformácii nedochádzalo, štátna banka poskytuje slobodným občanom úvery s garanciou nulového úroku, predovšetkým na rozvojové projekty – bývanie, zamestnanosť, atď. Finančný systém založený na vlastnej mene a bezúročnej ekonomike podporuje rozvoj hospodárstva a ekonomický rast. Navyše tento systém zabraňuje vzniku úverových “bublín” t.j. výkyvom potreby peňazí pri splácaní úverov, nakoľko občan vracia banke len toľko peňazí, koľko si požičal, bez nutnosti ďalších peňazí na splatenie. Takisto nedochádza k úžere a k presunu bohatstva bez vytvárania reálnych hodnôt. Objem hodnôt obstaraných z úveru sa totiž rovná objemu hodnôt, ktoré musí občan na splatenie svojho dlhu vytvoriť.

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

”na rozvojový projekt dostaneš pôžičku, pričom splatíš len toľko, čo si si požičal”

5. Slobodní občania sú vlastníkmi strategických podnikov, pričom tieto musia byť spravované s úmyslom najväčšieho úžitku pre všetkých občanov.

 

VÝKLAD:

Slobodný štát spravuje (bod 1) sieť strategických podnikov (najmä energetických) s cieľom pokryť energetické potreby svojich občanov. Stabilná sieť energetických podnikov navyše nevyhnutne prispieva k dlhodobo udržateľnému energetickému pokrytiu priemyslu a poľnohospodárstva. Štát ako vlastník strategických podnikov zasahuje do cenotvorby, ktorá je primárne orientovaná na pokrytie potrieb a nie na tvorbu zisku. Pri budovaní a spravovaní strategických podnikov štát berie ohľad na životné prostredie a charakter jednotlivých regiónov.

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

”kľúčové energo-podniky budú naše a pre nás, nie pre talianov”

6. Verejné školstvo na všetkých úrovniach je v plnej výške hradené zo štátneho rozpočtu. Jediným kritériom pre výber uchádzačov sú ich primerané osobnostné a vedomostné predpoklady k úspešnému štúdiu, pričom jeho obsah je koncipovaný dopytom trhu a potrebami spoločnosti.

 

VÝKLAD:

Predpokladom spoločenského rozvoja a uvedomelej občianskej spoločnosti  schopnej prospešných a konštruktívnych rozhodnutí, je vzdelanie jej občanov. Slobodný štát preto ukladá svojim budúcim občanom povinnú školskú dochádzku a deklaruje právo každého slobodného občana na vzdelanie, ktoré zabezpečuje prostredníctvom verejného školstva. Verejné školstvo je plne hradené zo štátneho rozpočtu, aby každý občan mohol svoje právo na vzdelanie reálne uplatňovať bez ohľadu na svoje finančné možnosti a aby každý občan mohol získať vzdelanie primerané svojim vedomostným predpokladom. Finančné prostriedky štátu vynaložené na verejné školstvo musia pokryť materiálne a personálne vybavenie tak, aby obsah a spôsob zabezpečovaného vzdelávania zodpovedal potrebám spoločnosti a reagoval na ich zmeny.

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

“školstvo bude pre každého a zadarmo”

7. Každý slobodný občan má ústavou zakotvené právo na prácu. Štát je preto povinný vytvárať podmienky pre dostatok pracovných miest na to, aby žiadnemu občanovi nebolo toto právo odopreté. Odmietnutím štátom vytvoreného adekvátneho pracovného miesta občan stráca nárok na podporu v nezamestnanosti.

 

VÝKLAD:

Právo občanov na prácu je ústavne garantované, pričom reálny výkon tohto práva nesmie byť znemožnený nedostatkom pracovných miest. Nedostatok pracovných miest ako aj vytváranie pracovných miest s nevyhovujúcimi pracovnými podmienkami a nízkym finančným ohodnotením vedú k existenčným problémom občanov. Slobodný štát je preto povinný vytvárať a dlhodobo udržiavať v hospodárstve taký stav, v ktorom sa každý kto chce, uživí svojou prácou.

Štát sa teda podieľa na vytváraní dostatku pracovných miest nasledovne:

●  vytváraním podmienok vedúcich k úplnej potravinovej sebestačnosti (bod 3)

●  budovaním prostredia motivujúceho k slobodnému podnikaniu – minimum

  byrokracie, prehľadnosť legislatívy, vymožiteľnosť práva, konkurenčné

  trhové prostredie (bod 3)

●  trvalo udržateľným čerpaním prírodných zdrojov

●  využívaním príležitostí v rámci medzinárodného obchodu

●  prijímaním legislatívy v oblasti pracovného práva a sociálneho

  zabezpečenia

●  riadením pracovných miest v podnikoch vo vlastníctve štátu (bod 5)

Navyše prostredníctvom systému re-investícií, slobodný štát motivuje jednotlivé podniky k ich vlastnému rozvoju, rozširovaniu výroby, zvýšeniu zamestnanosti ako aj k dostatočnému finančnému ohodnoteniu ľudskej práce.

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

“ak budeš chcieť pracovať, prácu dostaneš, ak nie tak sa staraj sám. ak však budeš ostatných okrádať alebo porušovať zákony, trest si odpracuješ v prospech všetkých”

8. Každý občan slobodného štátu má právo na zdravotnú starostlivosť, pričom štandardná zdravotná starostlivosť vo všetkých štátnych zariadeniach, vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok je v plnej výške hradená z verejných zdrojov.

 

VÝKLAD:

Slobodný štát chráni život a zdravie svojich občanov ako najvyššiu hodnotu. Túto úlohu plní vytváraním a spravovaním (bod 1) siete štátnych zdravotníckych zariadení, ktoré dokážu zabezpečiť bezplatnú a kompletnú štandardnú zdravotnú starostlivosť všetkým občanom. Pre každý telesný a psychický stav, ktorý môže byť zlepšený zdravotnou starostlivosťou, sú stanovené štandardné úkony vedúce k zisteniu choroby a štandardné liečebné postupy a prostriedky, ktoré sú nutné k liečbe. Musí sa však brať ohľad na ich účinnosť, vedľajšie účinky, farmako-ekonomické pozadie ako aj medicínsky a farmaceutický pokrok. Bezplatná zdravotná starostlivosť tak zahŕňa neodkladnú, ústavnú a ambulantnú zdravotnú starostlivosť vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok. Navyše, slobodný štát uvedomujúc si ekonomické ciele farmaceutického priemyslu (t.j. tvorba zisku a ovládnutie trhu) a jeho silný vplyv na zdravotnú starostlivosť, prísne reguluje a dohliada na transparentnosť farmaceutickej lobby, s účelom zabrániť korupcii, klientelizmu, umelému navyšovaniu cien liekov a služieb, a neúmernej liekovej preskripcii.

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

“neodkladnú a štandardnú zdravotnú starostlivosť dostaneš zadarmo. ak budeš chcieť dačo špeciálne, buď si priplatíš alebo vyhľadáš súkromné zdravotnícke zariadenie”

9. Prístup k informáciám zabezpečuje verejnoprávny informačný kanál televízie a rozhlasu pod priamou kontrolou občanov.

 

VÝKLAD:

Celoplošná dostupnosť názorovo vyvážených, necenzurovaných a neselektovaných informacií je základným predpokladom slobodnej občianskej spoločnosti. Keďže informácie predstavujú hybnú silu v neskoršom rozhodovacom procese (bod 1), je absolútne kľúčové, aby  slobodní občania neboli manipulovaní a aby boli neskreslene a komplexne informovaní. Slobodní občania preto majú permanentnú možnosť a priestor konfrontovať, oponovať, a predovšetkým verejne vyslovovať svoje názory, bez akýchkoľvek sprostredkovateľov.

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

“aj TY sa budeš môcť vyjadriť a odprezentovať”

10. Slobodný občan je základom mierumilovnej spoločnosti so štatútom trvalej neutrality, ktorá nevstupuje do žiadneho ozbrojeného konfliktu a preto nepodlieha záväzkom v žiadnych militaristických spoločenstvách. O pripojení, zotrvaní či vystúpení z akéhokoľvek medzinárodného zväzku rozhodujú občania výlučne referendom.

 

VÝKLAD:

Základnou črtou slobodného štátu je široko-spektrálna tolerancia a rešpekt, postavená na ochrane rázovitosti a špecifík jednotlivých regiónov, aby sa  zachoval ich jedinečný charakter, kultúra a národné dedičstvo. Tento postoj uplatňuje slobodný štát nielen voči vlastným regiónom, ale aj voči ostatným suverénnym štátom. Zahraničnú politiku smeruje zásadne k vzájomne prospešnej spolupráci. Slobodný štát chráni predovšetkým svojich občanov a ústavou garantované hodnoty. Keďže absolútnou hodnotou je ľudský život, slobodný štát neiniciuje žiaden ozbrojený konflikt a nepodlieha záväzkom v žiadnych militaristických spoločenstvách. Slobodný štát vytvára vlastný systém ozbrojených zložiek a domobrany, ktoré sú profilované a cvičené na jeho obranu. Štatút trvalej neutrality preto jasne odráža geopolitický a vojenský profil slobodného štátu. O akejkoľvek zmene tohto štatútu ako aj o pripojení do (prípadne vystúpení z) akéhokoľvek medzinárodného zväzku rozhodujú občania výlučne referendom (bod 1).

JEDNOVETNÝ VÝKLAD:

“nebudeme viesť žiadne útočné vojny a ani sa v našom mene nebude viac zabíjať”